Do Gizy, na prehliadku pyramíd sme sa dostali približne o 10:30 a ich prehliadku sme mali asi dve a pol hodiny. Najskôr sme sa vyviezli na takú plošinu nad pyramídy, odkiaľ bol pekný výhľad na všetky pyramídy a tiež na Káhiru. Potom sme sa odviezli priamo k pyramídam, kde sme mali možnosť vstúpiť do najmenšej, Menkaureho pyramídy, a nakoniec sme si boli pozrieť Sfingu.
       Pyramídy v Gize, nie sú jediné, no sú najväčšie a patria k divom sveta. Veľká Chufuova (Cheopsova), o trochu menšia Rachefova, ktorá sa z diaľky zdá ako keby bola vyššia a najmenšia Menkaureho pyramídy sú úžasné, až pri nich si človek uvedomí, aký je maličký a koľko námahy muselo stáť postaviť také stavby pred štyrmi a pol tisícročím. Veľká pyramída je naozaj div sveta: starovekého i dnešného. Od päty k vrcholu meria 137,3 metra, pôvodne, než stratila vrchol, merala 146,7 metra. Ešte pred sto tridsiatimi rokmi bola najvyššou stavbou na svete; až roku 1880 ju prevýšili dve dodatočne dokončené veže kolínskeho dómu (o 20 metrov) a roku 1889 parížska Eiffelova veža. Strany jej základne merajú 230,4 metra, pred stratou obloženia merali 232,4 metra (s odchýlkou na severnej strane o mínus 0,2 metra a na južnej strane o plus 0,1 metra). Jej plocha zaberá 5,4 hektára, vmestili by sa do nej paláce všetkých kráľov, čo sú dnes kráľmi, alebo keď chceme iné porovnanie, stačila by na 1000 trojizbových bytov. Pri sklone 51°52' meral jej pôvodný objem 2 520 000 kubických metrov; dnes je asi o 170 000 kubických metrov menší, lebo po stáročia slúžila ako slobodne prístupný kameňolom. Na jej výstavbu sa použilo asi 2 250 000 kamenných kvádrov s priemerným objemom o niečo viac ako kubický meter, z tohto množstva materiálu by sa dalo vybudovať všetkých sedemnásť dnešných priehrad na Váhu, alebo celkom nové mesto pre 100 000 obyvateľov. Na zem dolieha hmotnosťou 6,5 - 7 milióna ton, je teda ťažšia ako výtlak celej vojnovej flotily USA vrátane lietadlových lodí. Keby bola dutá, vošla by sa do nej odpaľovacia rampa s vežou pre kozmickú raketu. Nie je však dutá, ale kompaktná a podľa tých, čo tomu rozumejú, nezničila by ju ani atómová bomba zhodená na Hirošimu. Pritom bola postavená pred 4600 rokmi!
       Vo vnútri Veľkej pyramídy sa nachádzajú dovedna tri komory, ktoré zodpovedajú trom štádiám jej výstavby, lebo kráľ si zrejme želal mať neustále pripravenú hrobku. Prvá je v skale asi 30 metrov pod základňou, a nie presne v jej strede; meria 14 krát 8 metrov a vysoká je 3,5 metra. Ostala nedokončená, rovnako ako druhá, ktorá je v jadre pyramídy, presne pod vrcholom a asi 20 metrov nad základňou, má pôdorys 5,7 krát 5,2 metra, zalomenú povalu vo výške 6,7 metra a kedysi ju nazývali "hrobkou kráľovnej". Tretia je potom vlastná kráľova pohrebná komora, ktorá je na rozdiel od predošlých dokončená; jedine v nej sa našiel sarkofág. Vybudovaná je vo výške 42,3 metra nad základňou a trochu južnejšie od osi pyramídy; východozápadným smerom meria 10,4 metra, severojužným 5,2 metra, na výšku 5,8 metra. Obložená je bezchybne vyhladenými a dokonale k sebe priliehajúcimi žulovými kvádrami, jej povalu tvorí deväť monolitov ťažkých asi 400 ton. Nad povalou má päť odľahčujúcich komôr, ktoré sú dovedna vysoké 17 metrov; najvyššia sa končí sedlovitou strechou z obrovských kvádrov, ktoré rozvádzajú tlak zhruba milióna ton kamennej masy, aby nepôsobil priamo na pohrebnú komoru. Všetky tri komory majú predsiene a sú navzájom spojené chodbami, alebo šachtami.
       My sme mali možnosť nahliadnuť do najmenšej, Menkaureho pyramídy. Stojí trochu bokom a svojou výškou 66 m pôsobí ako dieťa dvoch velkých rodičov. Handicap rozmeru múdro vyvážil jej staviteľ efektným riešením, základňa bola z červenej asuánskej žuly, stredná časť z bieleho turského vápenca a vrchol opäť červený. O svoju farebnú krásu prišla v 16. storočí, keď obloženie odviezli mamelukovia na inú stavbu.Vnútrajšok pôsobil dosť skľučujúco, úzke nízke chodby nie sú vhodné pre ľudí, čo trpia klaustrofóbiou, aj keď nemám také problémy, bol som rád, že som už vonku.
       Nakoniec sme sa boli pozrieť na Sfingu, dostali sme sa cez chrámy k miestu, odkiaľ bol na ňu veľmi dobrý výhľad. Názov Sfinga pochádza z gréčtiny, ktorá ho však prevzala z egyptského slovného spojenia šepses anch, čo znamená živý obraz. My si však pod týmto pojmom okamžite predstavíme známu veľkú Sfingu, ktorá stráži pohrebiská v Gize. Tento 60 m dlhý, 20 m vysoký kolos bol vytesaný do vápencoveho pahorku, ležiaceho pred východnou stranou Rachefovej pyramídy. Predpokladá sa, že jej tvár je v skutočnosti napodobeninou samého faraóna Rachefa.